SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED PARAZITOLOGICKÝ ÚSTAV

Transcription

1 SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED PARAZITOLOGICKÝ ÚSTAV Správa o činnosti za rok 2004 Košice január 2005

2 Obsah osnovy Správy o činnosti organizácie SAV za rok 2004 I. Základné údaje o organizácii 3 II. Vedecká činnosť 5 III. Vedecká výchova a pedagogická činnosť 20 IV. Medzinárodná vedecká spolupráca 23 V. Spolupráca s vysokými školami, inými domácimi výskumnými inštitúciami a s hospodárskou sférou pri riešení výskumných úloh 32 VI. Aktivity pre Národnú radu SR, vládu SR, ústredné orgány štátnej správy SR a iné subjekty 34 VII. Aktivity v orgánoch SAV 36 VIII. Vedecko-organizačné a popularizačné aktivity; ceny a vyznamenania 37 IX. Činnosť knižnično-informačného pracoviska 39 X. Hospodárenie organizácie 40 XI. Nadácie a fondy pri organizácii 41 XII. Iné významné činnosti 41 I. Vyznamenania, ocenenia a ceny udelené pracovníkom organizácie v roku 2004 (mimo SAV) 42 II. Poskytovanie informácií v súlade so zákonom o slobode informácií 42 XIII. Problémy a podnety pre činnosť SAV 42 PRÍLOHY 1. Menný zoznam zamestnancov k Projekty riešené na pracovisku Vedecký výstup - bibliografické údaje výstupov Údaje o pedagogickej činnosti organizácie Údaje o medzinárodnej vedeckej spolupráci 86 2

3 I. Základné údaje o organizácii 1. Kontaktné údaje Názov: Parazitologický ústav SAV Riaditeľ: prof. MVDr. Pavol Dubinský, DrSc. tel: fax: dubinsky@saske.sk Zástupca riaditeľa: doc. MVDr. Július Čorba, DrSc. tel: fax: corba@saske.sk Vedecký tajomník: RNDr. Marta Špakulová, DrSc. tel: fax: spakulma@saske.sk Predseda vedeckej rady: RNDr. Samuel Velebný, CSc. tel: fax: veleb@saske.sk Adresa sídla: Hlinkova 3, Košice tel: fax: pausav@saske.sk Názvy a adresy detašovaných pracovísk: Laboratórium elektrónovej mikroskopie, Protifašistických bojovníkov 5, Košice tel: fax: brunan@saske.sk Oddelenie rastlinnej nematodológie, Puškinova 6, Košice Vedúca detašovaného pracoviska: Ing. Marta Lišková, CSc. tel: fax: liskova@saske.sk Typ organizácie: rozpočtová 2. Počet a štruktúra zamestnancov ŠTRUKTÚRA ZAMESTNANCOV K K do 35 rokov M Ž K ved. prac. M Ž Celkový počet zamestnancov ,11 Vedeckí pracovníci ,36 Odborní pracovníci VŠ ,50 Odborní pracovníci ÚS ,25 Ostatní pracovníci ,00 Doktorandi v dennej forme ,66 F P 3

4 doktorandského štúdia Priemerný vek všetkých kmeňových zamestnancov k : 43,1 Priemerný vek kmeňových vedeckých pracovníkov k : 45,6 3. Štruktúra vedeckých pracovníkov (kmeňový stav k 3l.l2.2004) Pracovníci s hodnosťou Vedeckí pracovníci v stupňoch DrSc. CSc., PhD. prof. doc. I. IIa. IIb Iné dôležité informácie k základným údajom o organizácii a zmeny za posledné obdobie (v zameraní, v organizačnej štruktúre a pod.) V r pokračovalo skvalitňovanie štruktúry vedeckých pracovníkov ústavu. MVDr. P. Juriš, CSc. sa habilitoval za docenta na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. MVDr. M. Derdáková a MVDr. M. Miterpáková obhájili doktorandské práce a vedecká rada UVL im udelila hodnosť PhD. MVDr. M. Derdáková, PhD. bola úspešná aj v konkurze Podporného fondu Štefana Schwarza na vytváranie postdoktorandských miest v SAV. Mgr. G. Ditteová a Mgr. M. Bombarová po absolvovaní doktorandskej dizertačnej skúšky získali na PF UPJŠ titul RNDr. Aj v roku 2004 pokračoval trend znižovania priemerného veku vedeckých pracovníkov. Do dôchodku odišli traja vedeckí pracovníci a po obhajobe PhD. pracujú na pracovisku dvaja mladí pracovníci. V r sa začalo riešenie 5 nových vedeckých grantov VEGA a štyri granty VEGA pokračovali druhým rokom riešenia. Pokračovalo riešenie grantu APVT a dvoch úloh ŠPVV. V novembri boli ukončené dva granty 5. RP EÚ. Pracovisko je zapojené od r do 5. RP EÚ Network of Excelence prostredníctvom podprogramu Med-Vet-Net a do úlohy TrichiNet, ktorá je zameraná na aplikáciu poznatkov o trichinelóze v krajinách EÚ. Parazitologický ústav SAV sa aktívne zapojil do Európskeho týždňa vedy a technológií. Dňa zvolal tlačovú besedu a usporiadal Deň otvorených dverí, ktorého sa zúčastnili študenti košického gymnázia, zástupcovia médií a viacerí hostia. Boli odvysielané rozhovory s pracovníkmi ústavu a informácie o pracovisku v televízii, v rozhlase a uverejnené príspevky v dennej tlači. Pre informáciu verejnosti o zameraní a výsledkoch výskumu pracoviska bola vydaná publikácia Prínos Parazitologického ústavu SAV pre vedu a prax. 4

5 II. Vedecká činnosť 1. Domáce projekty ; ŠTRUKÚRA PROJEKTOV Počet Pridelené financie na r Vedecké projekty VEGA, na ktoré bol v r udelený grant 2. Projekty APVT, na ktoré bol v roku 2004 udelený grant 3. Vedecko-technické projekty, na ktoré bol v r udelený grant 4. Projekty riešené v rámci ŠPVV a ŠO 5. Projekty riešené v centrách excelentnosti SAV 6. Iné projekty (ústavné, na objednávku rezortov a pod.) , , ,- Do bodu 3 zaradiť projekty financované z prostriedkov privatizácie Slovenských telekomunikácií a projekty SAV na spoluprácu s priemyslom. Medzinárodné projekty uviesť v kapitole IV. Medzinárodná vedecká spolupráca (bod 2, 3) 2. Najvýznamnejšie výsledky vedeckej práce: a) základného výskumu Názov výsledku: Modulácia imunitnej odpovede pri terapii cestodóz Larválne štádiá cestódov spôsobujú závažné ochorenia ľudí a zvierat a terapia antihelmintikami (albendazol, praziquantel) má len krátkodobý parazitostatický účinok. Na potlačení rastu parazitov sa podieľa Th1 bunková imunita, najmä cytokíny (IL-12 a IFN-γ), spolu s aktivovanými makrofágmi. Pri alveolárnej echinokokóze vyvolanej Echinococcus multilocularis a pri cestodóze vyvolanej Mesocestoides corti imunosupresia hostiteľa indukovaná parazitom má za následok stimuláciu Th2 imunitnej odpovede (mastocytóza, IL-4, IL-5) na úkor Th1 zložiek. Zistilo sa, že antihelmintiká ovplyvňujú vzájomný pomer medzi Th1 a Th2 imunitnou odpoveďou. Trojnásobné predĺženie parazitostatického účinku albendazolu sa dosiahlo jeho podávaním v lipozómových nosičoch, ktoré navyše prispeli k dvojnásobnej produkcii IFN-γ v porovnaní s voľným albendazolom. Predpokladáme, že modulácia imunitnej odpovede po terapii je výsledkom imunogénneho pôsobenia antigénov uvoľnených z usmrtených červov. Experimentálne sa skúmala možnosť eliminácie imunosupresívneho pôsobenia parazitov na hostiteľa imunomodulátormi. Imunomodulátor muramyltripeptid-fosfatidyletanolamin aplikovaný pri alveolárnej echinokokóze myší samostatne alebo v kombinácii s albendazolom zvýšil počty pomocných T lymfocytov, hladinu IFN-γ a produkciu cytotoxického superoxidového aniónu makrofágmi. Parazitostatický účinok tejto liečby sa predĺžil o tri mesiace v porovnaní s albendazolom. Pri experimentálnej cestodóze M. corti imunomodulátor 5

6 glukán stimuloval makrofágy, avšak spôsobil nadmernú mastocytózu a tvorbu kolagénu v pečeni hostiteľa, ako jedného z obranných mechanizmov. Podávanie praziquantelu znížilo mastocytózu a pri kombinovanej terapii s lipozómovaným glukánom potlačilo negatívne účinky glukánu. Zistený vyšší parazitostatický účinok kombinovanej terapie antihelmintikami a imunomodulátormi je výsledkom ich synergického pôsobenia na imunitný systém hostiteľa. Výsledky boli dosiahnuté pri riešení projektov VEGA č. 2/4179/04 a č. 2/4180/04. (Riešitelia: G. Hrčková, E. Dvorožňáková, S. Velebný, Z. Borošková) Publikácie: DVOROŽŇÁKOVÁ, E. HRČKOVÁ, G. BOROŠKOVÁ, Z. VELEBNÝ, S. - DUBINSKÝ, P. Effect of treatment with free and liposomized albendazole on selected immunological parameters and cyst growth in mice infected with Echinococcus multilocularis. In Parasitology International. Vol. 53, no. 4 (2004), p DITTEOVÁ, G. VELEBNÝ, S. - HRČKOVÁ, G. Modulation of fibrosis and pathophysiological changes in mice infected with Mesocestoides corti (M. vogae) after administration of glucan and liposomized glucan in combination with vitamin C. In Journal of Helminthology. Vol. 77, (2003), p Na publikácie s touto problematikou bolo uverejnených 12 SCI ohlasov. Name of results: Modulation of immune response after treatment of cestodoses Larval stages of cestodes cause serious diseases in humans and animals and treatment with anthelmintics (albendazole, praziquantel) has only short-term parasitostatic effect. Th1 cell immunity and mainly cytokines (IL-12 and IFN-γ) together with activated macrophages contribute markedly to the suppression of parasitic cyst growth. In alveolar echinococcosis caused by Echinoccoccus multilocularis and cestode infection with Mesocestoides corti parasite-induced immunosuppression results in stimulation of Th2 immune response (mastocytosis, IL-4, IL-5) at the expences of Th1 components. It was found that anthelmintics can influence the relationship between Th1 and Th2 immune responses. Three-fold extension of parasitostatic effect of albendazole was achieved when drug was administered in liposome carriers, moreover, liposomes contributed to two-times higher production of IFN-γ in comparison with free albendazole. We suggest that modulation of immune response after therapy is due to immunogenic effect of antigens released from killed worms. The possibility to eliminate immunoppressive activity of parasites was examined experimentally by means of immunomodulators. Immunomodulator muramyltripeptid-fosfatidyletanolamine administered to mice with alveolar echinococcosis either alone or in combination with albendazole elevated numbers of T-helper lymphocytes, INF-γ levels and production of cytotoxic superoxide anion by macrophages. Parasitostatic effect of this therapy lasted three-months longer in comparison with albendazole. During experimental cestode infection with M. corti immunomodulator glucan stimulated macrophages, however, it increased markedly number of mast cells and collagen synthesis in the liver of host, being considered as a part of the host defence. Administration of praziquantel suppressed mastocytosis and after combined therapy with liposomized glucan, the negative effects of glucan were eliminated. The observed higher parasitostatic activity after combined therapy with anthelmintics and immunomodulators is the result of their synergistic effect on host immune system. Results were achieved under solving of the research projects VEGA no. 2/4179/04 and 2/4180/04. (Investigators: G. Hrčková, E. Dvorožňáková, S. Velebný, Z. Borošková) Publications: 6

7 DVOROŽŇÁKOVÁ, E. HRČKOVÁ, G. BOROŠKOVÁ, Z. VELEBNÝ, S. DUBINSKÝ, P. Effect of treatment with free and liposomized albendazole on selected immunological parameters and cyst growth in mice infected with Echinococcus multilocularis. In Parasitology International. Vol. 53, no. 4 (2004), p DITTEOVÁ, G. VELEBNÝ, S. HRČKOVÁ, G. Modulation of fibrosis and pathophysiological changes in mice infected with Mesocestoides corti (M. vogae) after administration of glucan and liposomized glucan in combination with vitamin C. In Journal of Helminthology. Vol. 77, (2003), p No. of 12 SCI citations related to solving problem have been scored. b) aplikačného typu (uviesť používateľa) Názov témy: Vývoj metódy detekcie heterogenity pôvodcov lymskej boreliózy Bola vyvinutá metóda priamej detekcie heterogenity pôvodcov lymskej boreliózy (borélie komplexu Borrelia burgdorferi sensu lato) v prenášačoch, rezervoárových zvieratách a vzorkách tkanív pacientov (koža, krv a mozgomiechová tekutina). Základom metódy je namnoženie variabilného úseku 5S-23S rdna polymerázovou reťazovou reakciou (PCR). Pre druhovú a vnútrodruhovú typizáciu borélií bola štandardizovaná metóda konformačného polymorfizmu jednovláknovej DNA (SSCP). Táto metóda umožnila rozlíšiť všetky doteraz známe druhy komplexu B. burgdorferi s.l. a detegovať nový druh. Na Slovensku a v okolitých krajinách bolo detegovaných 6 druhov s výraznou vnútrodruhovou variabilitou reprezentovanou 16 genotypmi, s rozdielnou afinitou k rezervoárovým hostiteľom, geografickým rozšírením a rôznym stupňom patogenity u ľudí. Výsledky prispeli k objasneniu epidemiológie a ekológie lymskej boreliózy v strednej Európe a k vysvetleniu výskytu rôznych klinických prejavov tejto zoonózy. Metóda PCR SSCP je rýchla, vysoko citlivá a menej finančne náročná ako doteraz bežne používané molekulové metódy pre diagnostiku bakteriálnych a parazitárnych patogénov. Má široké uplatnenie aj pri štúdiu genetickej variability baktérií a helmintov. Výsledky boli dosiahnuté pri riešení úlohy ŠPVV 2003 SP 51/ / (Riešitelia: M. Derdáková, B. Peťko) Publikácie DERDÁKOVÁ, M.- BEATI, L. - PEŤKO, B. - STANKO, M. - FISH, D. Genetic variability within Borrelia burgdorferi sensu lato genospecies established by PCR-SSCP analysis of the rrfa-rrlb intergenic spacer in Ixodes ricinus ticks from the Czech Republic. In Applied and Environmental Microbiology. Vol. 69, no. 1, (2003), p DERDÁKOVÁ, M. - HALÁNOVÁ, M.- STANKO, M.- ŠTEFANČÍKOVÁ, A. -ČISLÁKOVÁ, L. - PEŤKO, B. Molecular evidence for Anaplasma phagocytophilum and Borrelia burgdorferi sensu lato in Ixodes ricinus ticks from Eastern Slovakia. In Annals of Agricultural and Environmental Medicine. Vol. 10, no. 2, (2003), p DERDÁKOVÁ, M. - DUDIŇÁK, V. - BREI, B. - BROWNSTEIN, J. - SCHWARTZ, I. - FISH, D. The interaction and transmission of two different Borrelia burgdorferi sensu stricto strains in a tick-rodent maintenance system. In Applied and Environmental Microbiology. Vol. 79, no. 11, (2004), p Na publikácie s touto problematikou bolo uverejnených 8 SCI ohlasov a 7 ohlasov v publikáciách mimo SCI. Name of results: Development of method for the direct detection of heterogeneity within the causative agents of Lyme borreliosis 7

8 The authors developed the method for the direct detection of heterogeneity within the causative agents of Lyme borreliosis (Borrelia burgdorferi sensu lato complex) in vectors, reservoir hosts and patient samples (skin, blood and cerebrospinal fluid). The principle of the method is based on the PCR amplification of the highly variable 5S-23S rdna intergenic spacer fragment. Next, for the exact species and intraspecies identification, the single stranded conformational polymorphism analysis (SSCP) was standardized. All known and one unclassified species were recognized by this method. Six species with high intraspecific variability characterized by the presence of 16 genotypes with different reservoir hosts association, geographical distribution and different pathogenity were present in Slovakia and neighbouring countries. Results contributed to the better understanding of the epidemiology and ecology of Lyme borreliosis in Central Europe and to the explanation of the local incidence of different clinical outcome of this zoonosis. The PCR-SSCP method is fast, highly sensitive and less expensive in comparission to the commonly used molecular methods for the typing of bacterial and parasitic pathogens. The PCR-SSCP method has broad use and is valuable tool for studing the genetic diversity of bacteriae and helminths. The results were obtained with the finantial support of the State programm of the science and research ŠPVV 2003 SP 51/ / (Investigators: M. Derdáková, B. Peťko) Publications: DERDÁKOVÁ, M. - BEATI, L. - PEŤKO, B. - STANKO, M. - FISH, D.: Genetic variability within Borrelia burgdorferi sensu lato genospecies established by PCR-SSCP analysis of the rrfa-rrlb intergenic spacer in Ixodes ricinus ticks from the Czech Republic. In Applied and Environmental Microbiology. Vol. 69, no. 1, (2003), p DERDÁKOVÁ, M. - HALÁNOVÁ, M.. - STANKO, M. - ŠTEFANČÍKOVÁ, A. -ČISLÁKOVÁ, L.- PEŤKO, B. Molecular evidence for Anaplasma phagocytophilum and Borrelia burgdorferi sensu lato in Ixodes ricinus ticks from Eastern Slovakia. In Annals of Agricultural and Environmental Medicine. Vol. 10, no. 2, (2003), p DERDÁKOVÁ, M. - DUDIŇÁK, V. - BREI, B. - BROWNSTEIN, J. - SCHWARTZ, I. - FISH, D. The interaction and transmission of two different Borrelia burgdorferi sensu stricto strains in a tick-rodent maintenance system. In Applied and Environmental Microbiology. Vol. 79, no. 11, (2004), p The publications have 8 SCI and 7 non SCI citations. c) medzinárodných vedeckých projektov (uviesť zahraničného partnera alebo medzinárodný program) Názov témy: Epidemiológia, diagnostika a prevencia trichinelózy Dlhodobým sledovaním výskytu parazitických nematódov rodu Trichinella bolo v rokoch 2000 až 2004 zistené až trojnásobné zvýšenie prevalencie u líšok hrdzavých, hlavných rezervoárov a šíriteľov parazita na Slovensku. Použitím metódy Geografického informačného systému (GIS) bol analyzovaný priestorový výskyt parazita a identifikované rizikové oblasti. Nakazené líšky boli najčastejšie ulovené v oblastiach s nadmorskou výškou m, v lokalitách s prevahou ornej pôdy, lesov a pastvín. Zostavená mapa rizikových oblastí je prezentovaná na internetovej stránke ( a je súčasťou celoeurópskej databázy o trichinelóze. Boli zistené nové oblasti rozšírenia trichinelózy aj na západnom Slovensku a identifikovali sa druhy cirkulujúce v prírode s dominanciou Trichinella britovi. Na Slovensku bol prioritne zistený a molekulovými metódami potvrdený výskyt druhu T. pseudospiralis, ktorý bol detegovaný po prvý raz v 8

9 strednej Európe. Tento vysoko patogénny druh bol pôvodcom epizoócie vo veľkochove ošípaných, kam bol pravdepodobne zavlečený mäsožravým vtáctvom, lebo postihnutý chov nachádza sa v oblasti, ktorá je významnou križovatkou migračných trás sťahovavého vtáctva. Diagnostika trichinelózy u zvierat sa opiera najmä o detekciu svalových lariev tráviacou metódou alebo trichinoskopiou. Tieto metódy umožňujú však len stanovenie diagnózy post mortem, do popredia sa preto dostáva intravitálna diagnostika, ktorá bola súčasťou medzinárodného projektu. Pre takúto diagnostiku trichinelózy boli overované nové sérologické metódy nepriama ELISA a sendvičová ELISA - s použitím syntetických peptidov a monoklonálnych protilátok. Zistila sa priama závislosť doby sérokonverzie od veľkosti infekčnej dávky T. spiralis. Pri nízkej infekčnej dávke je trichinelóza zistená až na 40. deň po infekcii a pri vysokej dávke už na 20. deň. Medzinárodným riešiteľským kolektívom boli tieto ELISA metódy odporučené pre intravitálnu diagnostiku trichinelózy u domácich aj voľne žijúcich zvierat. Výsledky boli dosiahnuté v rámci riešenia projektu TRICHIPORSE 5. Rámcového programu EÚ č. QLK1 CT (Riešitelia: P. Dubinský, Z. Hurníková, K. Reiterová, V. Šnábel, M. Várady, D. Antolová, P. Juriš) Publikácie: DUBINSKÝ, P. - ŠTEFANČÍKOVÁ, A. - KINČEKOVÁ, J. - ONDRISKA, F. - REITEROVÁ, K. - MEDVEĎOVÁ., M.: Trichinellosis in the Slovak Republic. In Parasite. Vol. 8, no. 2, (2001), p ŠNÁBEL, V. - MALAKAUSKAS, A. - DUBINSKÝ, P. - KAPEL, C.M.O.: Estimating the genetic divergence and identification of three Trichinella species by isoenzyme analysis. In Parasite. Vol. 8, no. 2, (2001), p DUBINSKÝ, P. HURNÍKOVÁ, Z. JURIŠ, P. ALEXA, R. REITEROVÁ, K. HALÁSOVÁ, D. HAJDUK, J. ŠNÁBEL, V.: Trichinelóza vo veľkochove ošípaných vyvolaná druhom Trichinella pseudospiralis. In Slov. vet. čas. Vol. 29, no. 1, (2004), p Na publikácie s touto problematikou bolo uverejnených 8 SCI ohlasov a 5 iných citácií. Name of result: Epidemiology, diagnostic and control of trichinellosis During the long time study on Trichinella nematodes occurrence in , the threefold increase of prevalence was observed in red foxes, which are the most important reservoir of the parasite in the Slovak Republic. The spatial distribution of trichinellosis has been analysed using the Geographic Information System and based on statistical evaluation of investigated factors of land cover, land use and geographical parameters, maps showing areas with potential risk of infection were created. Trichinellosis occurs most frequently in foxes inhabiting localities with prevalence of arable land, forests, and pastures and in areas posed in m a.s.l.. The map of risk areas is presented on the web site and is included in the European database of trichinellosis. The epidemiological picture confirmed the spread of parasite into new foci also in the west of the Slovak Republic. Molecular genotypization showed the predominance of Trichinella britovi species. For the first time the presence of T. pseudospiralis was reported in the central European territory in a pig farm in Slovakia. This highly pathogenic species was a causative agent of a trichinellosis outbreak in the pig farm, where it was introduced very likely by raptorial birds, since the locality in which the farm is located is an important crossing of Pan-European bird-migration routes. The present diagnostic methods on trichinellosis in animals are based on direct detection of muscle larvae using artificial digestion method or trichinelloscopy. As these methods allow post mortem diagnosis only, big effort is made within the international TRICHIPORSE 9

10 project to develop tests for reliable and early intravital diagnostics. New serological methods indirect ELISA and capture ELISA using syntetized peptides and monoclonal antibodies were evaluated. Antibody level directly depended on the infection dose. The time of seroconversion was observed earlier (20 dpi) if high infection level, but the diagnostic window occurred up to 40 dpi by low larval burdens. International project participants board for purposes of intravital diagnostic recommended ELISA tests in surveillance of trichinellosis in domestic and wild animals. The results were obtained within the research project of the 5 th Framework Programme of the EU No. QLK1 CT (Investigator: P. Dubinský, Z. Hurníková, K. Reiterová, V. Šnábel, M. Várady, D. Antolová, P. Juriš) Publications: DUBINSKÝ, P. - ŠTEFANČÍKOVÁ, A. - KINČEKOVÁ, J. - ONDRISKA, F. -REITEROVÁ, K. - MEDVEĎOVÁ., M. Trichinellosis in the Slovak Republic. In Parasite. Vol. 8, no. 2. (2001), p ŠNÁBEL, V., MALAKAUSKAS, A., DUBINSKÝ, P., KAPEL, C.M.O. Estimating the genetic divergence and identification of three Trichinella species by isoenzyme analysis. In Parasite. Vol. 8, no. 2. (2001), p DUBINSKÝ, P. HURNÍKOVÁ, Z. JURIŠ, P. ALEXA, R. REITEROVÁ, K. HALÁSOVÁ, D. HAJDUK, J. ŠNÁBEL, V.: Trichinellosis in the large-scale breeding of pigs induced by the Trichinella pseudospiralis. (in Slovak) In Slov. Vet. J.. Vol. 29, no. 1 (2004), p No. of SCI citations: 8, No. of other citations: 5 Ostatné významné výsledky Originálne bol opísaný karyotyp pásomnice Nippotaenia mogurndae, špecifického parazita býčkovca amurského Perccottus glenii, ktorý bol na Slovensko introdukovaný z Ázie a expanzívne sa šíri najmä v povodí Dunaja a Tisy. Karyotyp sa skladá z 28 malých (1,16 2,74 μm) metacentrických alebo submetacentrických chromozómov, čo je najvyšší počet chromozómov doteraz zistený u pásomníc. Výsledok predstavuje prvú informáciu o chromozómoch pásomníc radu Nippotaeniidea a má zásadný význam pre karyológiu a fylogenézu parazitických organizmov, predovšetkým v rámci kmeňa Cestoda. (2/3212/23 a 2/4177/04; VEGA, M. Špakulová, M. Bombarová) Fluorescenčná hybridizácia in situ (FISH) bola prvýkrát použitá v helmintológii u zástupcov kmeňa Acanthocephala. U dvoch morfologicky blízkych druhov háčikohlavcov rýb, Pomphorhynchus laevis a P. tereticollis, boli vizualizované gény pre ribozomálnu RNA. U oboch druhov boli tieto gény lokalizované na prvých dvoch pároch chromozómov, avšak ich umiestnenie na chromozómoch bolo u porovnávaných parazitov špecificky odlišné. U P. laevis sa lokusy zistili na krátkom ramienku prvého a dlhom ramienku druhého páru chromozómov, u P. tereticollis boli oba lokusy na krátkych ramienkach tých istých párov. (2/3212/23; VEGA, M. Bombarová) Po prvýkrát bola detailne preštudovaná ultraštruktúra spermie primitívnej proteocefalidnej pásomnice Corallobothrium solidum, parazita sumca Malapterurus electricus (Siluriformes: Malapteruridae) z Afriky. Štúdium ukázalo, že ultraštrukturálne znaky spermatickej bunky tejto pásomnice (hrúbka hrebeňovitého telieska, usporiadanie kortikálnych mikrotubulov, umiestnenie a tvar jadra) sú podobné znakom spermií iných proteocefalov, najmä zástupcov podčeľade Gangesiinae, ktorá je považovaná za jednu zo základných skupín radu Proteocephalidea. Toto zistenie je však v rozpore so súčasným systematickým postavením podčeľadí Gangesiinae a Corallobothriinae v rámci 10

11 Proteocephalidea a vyžaduje si ďalšie detailnejšie štúdium. (2/4177/04; VEGA, M. Bruňanská) Boli zistené tri nové druhy pásomníc rýb z radu Caryophyllidea pre faunu Slovenska (Atractolytocestus huronensis, Khawia sinensis a Paracaryophyllaeus gotoi). Pásomnica A. huronensis (Lytocestidae) bola pôvodne opísaná z kapra (Cyprinus carpio carpio L.) v severnej Amerike a cesty jej introdukcie do Európy sú zatiaľ nejasné. Významný je jej prvý európsky nález z voľnej prírody (Tisa), na základe čoho možno očakávať expanziu tohto parazita povodím Dunaja do iných oblastí Európy. Khavia sinensis (Lytocestidae) má pôvod v Ázii a patrí k závažným patogénom hospodársky významných kaprovitých rýb v akvakultúrach. Zistenie pásomnice P. gotoi (Caryophyllaeidae), ktorá je špecifickým parazitom pĺža (Cobitis taenia), má v súčasnosti predovšetkým faunistický význam. (2/4177/04; VEGA, M. Oros, V. Hanzelová) V šiestich vodných ekosystémoch chránených krajinných oblastí Slovenska bola sledovaná koncentrácia ortuti v dnových sedimentoch, tkanivách rýb a ich parazitov. Vo všetkých lokalitách, okrem Morského oka (Vihorlat) a Popradského plesa (Vysoké Tatry), bol v sedimentoch dna zistený zvýšený obsah ortuti. Vo vode bola koncentrácia tohto prvku zvýšená iba v Morskom oku. V porovnaní s inými ťažkými kovmi, parazity akumulujú ortuť v signifikantne nižších koncentráciách. Geografická lokalizácia ani nadmorská výška nemali vplyv na obsah ortuti u parazita a hostieľa. Nepotvrdila sa korelácia medzi koncentráciou ortuti v dnových sedimentoch a tkanivách rýb. (2/4177/04; VEGA, Ľ. Turčeková) Pre faunu Slovenska bolo zistených, morfometricky a ekologicky charakterizovaných 10 nových druhov cystotvorných nematódov - Heterodera bifenestra, H. cruciferae, H. hordecalis, H. mani, H. ripae, H. salixophila, H. trifolii, H. urticae, Globodera achilleae a Punctodera stonei - ktoré taxonomicky patria do skupiny fytopatologicky a ekonomicky najdôležitejších cystotvorných nematódov čeľade Heteroderidae. Zistené druhy sa môžu vyskytovať v zmiešaných populáciách s karanténnymi druhmi nematódov, ako sú napr. Globodera rostochiensis či G. pallida, a preto pri nesprávnej identifikácii jednotlivých druhov nematódov môže dôjsť k zámene karanténnych druhov za nekaranténne a opačne. Nakoľko identifikácia jednotlivých druhov je komplikovaná, ich správna diferenciálna diagnostika je východiskovým podkladom pre vnútornú a vonkajšiu karanténu rastlín. (2/4176/04; VEGA, M. Lišková) V agroekosystémoch chmeľníc na 11 lokalitách okresov Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a Topoľčany bol v prvej etape výskumu zistený 100 %-ný výskyt najpatogénnejšieho druhu nematódov pre chmeľ - háďatka chmeľového Heterodera humuli. Aj keď abundancia parazita bola nízka (8-24 cýst parazita v 100 g pôdy), jeho výskyt v asociácii s inými patogénmi, predovšetkým hubami rodu Verticillium, môže spôsobovať výraznú redukciu výnosov chmeľu. (2/4176/04; VEGA, M. Lišková, M. Renčo) Experimentálnym sledovaním ontogenézy háďatka zemiakového Globodera rostochiensis na 9 odrodách zemiakov bolo zistené, že vývinový cyklus parazita trval dní v závislosti od pestovanej odrody. Na vývin jednej generácie parazita bola potrebná suma teplôt pôdy od 457 do 696 o C. Infekčný tlak lariev druhého vývinového štádia bol vyšší na začiatku vývinu druhej generácie parazita koncom júla a začiatkom augusta, v korerlcii s vyššími teplotami pôdy, než na začiatku vývinu prvej generácie parazita v máji. Vývin druhej generácie nebol ukončený, nakoľko vegetácia zemiakov trvala len do konca augusta. (2/4176/04; VEGA, M. Renčo) 11

12 Vo viacerých lokalitách Slovenska (Bánovce, Dojč, Nižná Myšľa, Kolárovo, Pod Soroškou, Svätá Mária a Veľké Leváre) bol v pôde lužných lesov alebo pobrežnej vegetácie po prvýkrát na našom území zaznamenaný výskyt ektoparazitického druhu nematódov Paratrophurus bursifer. Získané taxonomické a ekologické údaje o populáciách na Slovensku rozširujú poznatky o výskyte tohto zriedkavého druhu nematódov nielen v Európe, ale aj vo svete. (2/4176/04; VEGA, M. Lišková) ELISA metódou s použitím ES antigénu Trichinella spiralis boli vyšetrené séra 640 diviakov pochádzajúcich z rôznych lokalít Slovenska. Kým tráviacou metódou bolo pozitívnych 5 zvierat, ELISA metódou boli antitrichinelové protilátky detegované u 12 zvierat (1,9 %). Tento rozdiel je pravdepodobne spôsobený vyššou citlivosťou ELISA metódy v porovnaní s tráviacou metódou. Najvyšší výskyt trichinelózy bol zistený v okresoch Banskobystrického kraja, odkiaľ pochádzalo osem z 12 pozitívnych zvierat. (2/4179/04; VEGA, D. Antolová, K. Reiterová, P. Dubinský) Pri overovaní účinnosti nepriamej ELISA metódy pre intravitálnu diagnostiku trichinelózy bol porovnávaný prírodný ES antigén lariev T. spiralis s rekombinantnými peptidmi. Sérokonverzia aj indukcia tvorby špecifických protilátok boli v oboch prípadoch priamo úmerné infekčnej dávke Trichinella spiralis. Peptidy síce umožnili skorú diagnostiku trichinelózy, ale hladina protilátok veľmi rýchlo poklesla. ELISA test za použitia peptidov vykazoval iba 55,9 %-nú senzitivitu a 76,9-87,5 %-nú špecificitu. U ošípaných, negatívnych pri vyšetrení tráviacou metódou, bola zaznamenaná %-ná falošná pozitivita a u diviakov 14,3 %-ná falošná negativita. (2/4179/04; VEGA, K. Reiterová, D. Antolová, P. Dubinský) Experimentálna infekcia Echinococcus multilocularis u Balb/c myší nemala signifikantný vplyv na početnosť vrhov. Pomer slezinových subpopulácií CD4+/CD8+ T lymfocytov bol u matiek skupiny nakazenej väčšou infekčnou dávkou znížený v porovnaní so skupinou nakazenou nižšou dávkou a kontrolnou skupinou. U mláďat nebol zistený siginifikatný rozdiel v pomere CD4/CD8 T lymfocytov. U infikovaných matiek bola v porovnaní s kontrolou zistená 10 až 15-násobne zvýšená produkcia IFN-γ, zatiaľ čo koncentrácia IL-5 bola u všetkých skupín najvyššia bezprostredne po pôrode. (2/4179/04, VEGA; K. Reiterová, D. Antolová, P. Dubinský) Na prítomnosť toxokarózy bolo vyšetrených 222 líšok hrdzavých, 76 psov a 5 mačiek, definitívnych hostiteľov tohto parazita. Pozitívnych bolo 41 líšok (18,5 %), 8 psov (10,5 %) a 2 mačky (40 %). Antitoxokarové protilátky boli detegované u 18 zo 406 (4,4 %) vyšetrených drobných zemných cicavcov, paratenických hostiteľov škrkaviek. Sérologicky bolo vyšetrených aj 186 diviakov z rôznych lokalít Slovenska, pričom výskyt antitoxokarových protilátok bol zistený u 20 jedincov (prevalencia 10,8 %). Naše výsledky poukazujú na stálu cirkuláciu toxokarózy v prostredí, čo potvrdzuje vysokú aktuálnosť tejto problematiky. (2/4179/04; VEGA, APVT , D. Antolová, K. Reiterová, P. Dubinský) ELISA metódou bola zisťovaná séropozitivita na toxoplazmózu u 200 jatočných ošípaných pochádzajúcich z rôznych lokalít Košického a Prešovského kraja. Antitoxoplazmové protilátky boli detegované u 5 jedincov (2,5 %). PCR metódou bola u sérologicky pozitívnych prípadov potvrdená prítomnosť vývojových štádií parazita. ELISA metódou bolo vyšetrených aj 320 diviakov, u ktorých bola zistená séropozitivita (8,13 %). (2/4179/04; VEGA, K. Reiterová, D. Antolová, Ľ. Turčeková, P. Dubinský) Porovnaním genetickej štruktúry Echinococcus granulosus zo Slovenska (medzihostiteľ ošípaná) a Turecka (ovca, človek, hovädzí dobytok) boli nájdené fixné rozdiely u troch enzýmových lokusov (PEP-D, PGM, MDH) a špecifické alely u ďalších troch lokusov 12

13 (GPI, EST-2 a AK). Vyšší stupeň vyhodnotenej genetickej vzdialenosti (0,32) a značné rozdiely v sekvenciách mitochondriálneho génu ND1 (12,4 %) poukazovali na odlišnú kmeňovú príslušnosť slovenských a tureckých metacestódov (genotypy G7, resp. G1). U dvoch tureckých izolátov z človeka a hovädzieho dobytka bol navyše metódou SSCP a analýzou izoenzýmov zistený genotyp G6 (tzv. ťaví kmeň). (2/4179/04; VEGA, Ľ. Turčeková, V. Šnábel, M. Derdáková, P. Dubinský) Bola nájdená nižšia miera genetickej variability u Echinococcus multilocularis z líšok hrdzavých zo Slovenska, keď analýzou enzýmového lokusu GPI bol okrem majoritného variantu (zisteného u sedemnástich z 20 sledovaných izolátov) detegovaný ďalší genotyp u metacestódov z okr. Čadca, Levice a Bardejov. Nebola pritom zistená geografická ohraničenosť oboch genotypov. Celkovo bol zaznamenaný vyšší stupeň genetickej homogenity u slovenských populácií E. multilocularis v porovnaní s príbuzným druhom E. granulosus. (2/4179/04, VEGA; V. Šnábel, M. Miterpáková, Ľ. Turčeková, P. Dubinský) Pri kombinovanej terapii alveolárnej echinokokózy myší lipozómovaným imunomodulátorom muramyltripeptid-fosfatidyletanolaminom (MTP-PE) a antihelmintikom albendazolom (ABZ) došlo k aktivácii efektorových zložiek imunitného systému hostiteľa. Synergický účinok oboch liečiv sa prejavil v zastavení rastu larválneho štádia (metacestóda) a výraznou redukciou parazitárnych cýst v hostiteľskom organizme až tri mesiace po ukončení terapie. (2/4179/04; VEGA, E. Dvorožňáková, Z. Borošková) Imunomodulátor MTP-PE, aplikovaný myšiam s alveolárnou echinokokózou, indukoval prechodne akútny typ zápalovej odpovede, ktorý zvýšil obranu hostiteľa napriek imunosupresii navodenej larvocystou Echinococcus multilocularis. Pri kombinovanej terapii lipozómovaným imunomodulátorom a antihelmintikom prešiel zápalový proces do chronického štádia s bohatým bunkovým infiltrátom, parazitárne cysty neobsahovali protoskolexy a proliferácia fibrózného tkaniva sa znížila. Parazitostatický účinok albendazolu sa predĺžil až o dva mesiace. (2/4179/04; VEGA, E. Dvorožňáková, Z. Borošková) Terapia lipozómovaným MTP-PE a albendazolom u myší s alveolárnou echinokokózou eliminovala imunosupresívne pôsobenie parazita na funkčnú aktivitu T a B lymfocytov, pozitívne stimulovala počty pomocných CD4+ T buniek, ktorých cytokínová produkcia usmerňuje imunitnú odpoveď hostiteľa. Takáto terapia indukovala oslabenie Th2 odpovede a naopak, zintenzívnila Th1 odpoveď s reštrikčným účinkom na rast parazita. Imunoterapia aktivovala makrofágy k zvýšenej produkcii cytotoxického metabolitu superoxidového aniónu. Zvýšenie metabolickej pohotovosti makrofágov po imunomodulácii, a tým aj ich protoskolicídneho účinku, zefektívnilo účinok albendazolu. (2/4179/04; VEGA, E. Dvorožňáková, Z. Borošková, J. Porubcová) V rámci pokračujúceho programu monitorovania trichinelózy bolo na prítomnosť parazita v r vyšetrených 625 líšok hrdzavých, z ktorých 78 bolo pozitívnych (prevalencia 12,48 %). Počas monitorovacieho obdobia r bol pozorovaný rast prevalencie trichinelózy u líšok hrdzavých a tendencia šírenia sa parazita z endemických oblastí smerom na západ nášho územia, čo bolo potvrdené opätovnými nálezmi pozitívnych zvierat v oblasti Trenčianskeho a Žilinského kraja. Multiplexovou PCR metódou bol u 48 izolátov z líšok identifikovaný druh Trichinella britovi, ktorý bol počas sledovaného obdobia vysoko dominantný na našom území. (2/4179/04; VEGA, Z. Hurníková, P. Dubinský) Po zistení epizoócie trichinelózy vo veľkochove ošípaných v okr. Michalovce bol uskutočnený rozsiahly epizootologický prieskum v areáli farmy, počas ktorého bolo tráviacou metódou a sérologicky potvrdené ochorenie u štyroch ošípaných, pričom parazit 13

14 bol nájdený aj vo svalovine synantropných zvierat. Molekulovými metódami bol ako pôvodca nákazy po prvýkrát v strednej Európe zistený druh Trichinella pseudospiralis. Izoenzýmovou analýzou boli u slovenského izolátu na lokuse PGM nájdené dve alely, pričom tzv. pomalšia alela bola doteraz detegovaná len u T. pseudospiralis z nearktického a austrálskeho zoogeografického regiónu a nebola zaznamenaná v palearktickej oblasti. (2/4179/04; VEGA, Z. Hurníková, V. Šnábel, G. Hrčková, K. Reiterová, P. Dubinský) Za účelom zmapovania výskytu E. multilocularis na území strednej Európy a objasnenia výrazných regionálnych rozdielov v prevalencii a ciest šírenia pásomnice sa začala spolupráca s Poľskou akadémiou vied na posúdení situácie vo výskyte E. multilocularis v poľsko-slovenskej pohraničnej oblasti Karpatského regiónu. Z priebežných výsledkov vyplýva, že prevalencia v oboch sledovaných krajinách výrazne stúpa smerom k spoločnej štátnej hranici. Priemerná hodnota prevalencie v susediacich regiónoch oboch krajín, ležiacich do 50 km od spoločnej hranice, bola 35 % na území Slovenska a 45,7 % na území Poľska. V priľahlých regiónoch vzdialených od hranice km bola prevalencia výrazne nižšia 18,9 % v Poľsku a 20,8 % na Slovensku. (Projekt APVT ; V. Šnábel, K. Reiterová, Ľ. Turčeková, M. Miterpáková, P. Dubinský) V rámci sledovania výskytu alveolárnej echinokokózy u ľudí bol začatý monitorovací program v spolupráci s chirurgickými a infekčnými oddeleniami na Slovensku pri ložiskových ochoreniach pečene. Celkovo bolo na echinokokózu sérologicky vyšetrených 692 suspektných pacientov, z toho 474 na cystickú a 218 na alveolárnu formu ochorenia. Ložiskové zmeny v orgánoch boli zisťované CT a USG nálezom. Cystická forma ochorenia bola potvrdená v jednom novom prípade u 25 ročného muža a alveolárna echinokokóza u muža v regióne Žiar nad Hronom, čo je už štvrtý prípad na Slovensku. (2/4179/04;VEGA, J. Kinčeková, P. Dubinský, E. Dvorožňáková) Pri zisťovaní výskytu parazitárnych ochorení vo vybraných skupinách ľudskej populácie sa sledovalo 94 detí s obštrukčným ochorením dýchacích ciest, kde príčinou astmatických záchvatov sú rôzne druhy alergénov. Sérologickým vyšetrením na parazitárne ochorenia u astmatických detí bola pozorovaná 10,7 % séropozitivita na toxoplazmózu a len 1,1 % na larválnu toxokarózu. Predbežný výsledok poukazuje, že u imunitne oslabených detí sa reaktivuje latentná toxoplazmóza. (2/4179/04; VEGA, J. Kinčeková) Zisťoval sa vplyv nosičov liečiv (stabilizované lipozómy a niozómy) na zvýšenie terapeutického účinku albendazolu (ABZ) po orálnom podaní v chronickej fáze larválnej toxokarózy. Účinnosť voľného ABZ bola voči svalovým larvám len 7,4 % a larvám v mozgu 27,2 %. Po aplikácii ABZ naviazaného v stabilizovaných lipozómoch sa účinnosť preukázateľne zvýšila (23,4 % svalové larvy, 52,8 % mozgové larvy). Zmeny v morfológii lariev a tkanív po terapii sa sledovali imunocytochemickou metódou. Najviac mŕtvych, rozpadajúcich sa lariev, bolo pozorovaných po terapii ABZ v stabilizovaných lipozómoch. Z uvedených výsledkov vyplýva, že podávanie albendazolu vo vhodných nosičoch umožní zvýšenie jeho terapeutickej účinnosti voči larvám v tkanivách a to v dôsledku postupného uvoľňovania lieku z nosiča do krvného obehu, čím sa predĺži jeho larvicídne pôsobenie. (2/4180/04; VEGA, G.Hrčková, S.Velebný). Sledovali sa špecifické anti-toxokarové protilátky triedy IgG a podtriedy IgG1, IgG2a a IgG2b pri larválnej toxokaróze myší po terapii orálne podaným ABZ v nosičoch liečiv. Hladina IgG1 protilátok nebola významne ovplyvnená žiadnou liekovou formou. Zaznamenalo sa značné zvýšenie hladiny IgG2b protilátok hneď po terapii ABZ. Terapia ABZ v nosičoch signifikantne znížila hladiny IgG2a protilátok stimulovaných cytokínom Th1 imunitnej odpovede (IFN-gama), pričom ostatné podtriedy neboli ovplyvnené. Výsledky naznačujú, že terapia môže ovplyvňovať pomer medzi subtriedami protilátok 14

15 a že aj samotné nosiče liečiv môžu aktívne zasiahnuť do tohto procesu. (2/4180/04; VEGA, G. Hrčková, S. Velebný) U pacientov s larválnou toxokarózou sa v praxi posudzuje účinnosť terapie albendazolom len nepriamo, t. j. podľa zmeny klinických prejavov, čo často vedie k nedostatočnej terapii. Pri myšiach s larválnou toxokarózou liečených rôznymi liekovými formami ABZ sa študovala korelácia medzi redukciou počtu lariev a hladinami cirkulujúcich imúnnych komplexov (IK). Zistil sa signifikantný pokles hladín IK po terapii a korelácia medzi hladinou IK a počtom lariev. Na základe výsledkov doporučujeme využiť hladinu IK ako diagnostický marker účinnosti terapie pri larválnej toxokaróze. (2/4180/04; VEGA, G.Hrčková, S.Velebný) Zistilo sa, že imunomodulátor glukán výrazne prispieva k zvyšovaniu terapeutickej účinnosti antihelmintika praziquantelu (PZQ) prostredníctvom stimulácie mononukleárnych fagocytárnych buniek, čo však pri infekciách pečene vedie k zvýšeniu fibrózy. V snahe objasniť úlohu PZQ a glukánu v imunologických procesoch, študovala sa dynamika pečeňovej mastocytózy a eozinofílie po terapii uvedenými liekovými formami u myší infikovaných larvami pásomnice Mesocestoides vogae. V porovnaní s kontrolou, podávanie PZQ malo za následok pokles počtu mastocytov. Po podaní glukánu tento počet signifikantne vzrástol, pričom počty buniek boli nižšie ako v neliečenej skupine. Stimulácia mastocytózy glukánom bola potlačená, ak sa podával myšiam spolu s PZQ. Výsledky naznačujú, že aktivácia buniek glukánom vyvoláva tvorbu cytokínov Th2 typu imunitnej odpovede, ktorý priamo stimuluje mastocytózu pri infekciách helmintmi. (2/4180/04; VEGA, G. Hrčková, S. Velebný) Pri myšiach infikovaných larvami Mesocestoides vogae sa pokračovalo v štúdiu mechanizmov ovplyvnenia imunopatologických procesov v pečeni (zápal a fibróza) po terapii praziquantelom (PZQ), glukánom a ich kombináciou. Sledovali sa hladiny protilátok triedy IgG1 (súčasťou Th2 typu imunitnej odpovede), ktoré špecificky reagovali s celkovými somatickými antigénmi alebo antigénmi vylučovanými živými larvami (E/S antigény). Po terapii s PZQ a PZQ+glukánom, kde sa zaznamenala najvyššia účinnosť, sa zistil výrazný pokles IgG1 protilátok špecifických voči somatickým antigénom, pričom protilátky voči E/S antigénom neboli ovplyvnené. Zistila sa korelácia medzi intenzitou mastocytózy a hladinami týchto protilátok voči somatickým antigénom. Na základe výsledkov usudzujeme, že povrchové somatické antigény lariev sú významné pre indukciu IgG1 protilátok a ďalších imunitných mechanizmov Th2 odpovede, ktorá je výhodná pre parazita. Po poškodení a odstránení povrchových antigénov liečivom dochádza k stimulácii cytotoxických protilátok špecifických voči ostatným somatickým antigénom a pravdepodobne aj iných cytokínov. (2/4180/04; VEGA, G. Hrčková, S. Velebný) Pri in vitro detekcii rezistencie na antihelmintiká sa porovnávali referenčné hodnoty získané u citlivých a rezistentných kmeňov parazitov oviec Haemonchus contortus. Zistilo sa, že pri použití referenčnej hodnoty ED 99 sa významne zvýši pravdepodobnosť detekcie rezistentných parazitov v populácii v porovnaní s použitím hodnôt ED 50. Použitím tejto metódy je možné nielen potvrdiť rezistenciu, ale aj určiť počiatočnú fázu rezistencie u parazitov, čo má praktický význam z pohľadu včasnej detekcie antihelmintickej rezistencie v terénnych podmienkach. (2/4180/04; VEGA, M. Várady, D. Čerňanská) Pri plošnom prieskume výskytu antihelmintickej rezistencie gastro-intestinálnych nematódov oviec bolo in vivo a in vitro metódami vyšetrených celkovo 22 chovov prevažne na území Žilinského, Košického a Prešovského kraja. Pre zisťovanie rezistencie (počet zvierat, intenzita infekcie) spĺňalo kritériá 18 z týchto chovov. Účinnosť benzimidazolových a ivermektínových antihelmintík bola zisťovaná in vitro testom 15

16 redukcie počtu vajíčok v truse. Antihelmintikum na báze ivermektínu malo zníženú účinnosť (55,3-94,9 %) v 9 chovoch. Účinnosť benzimidazolových preparátov z dôvodu prítomnosti rezistentných kmeňov bola znížená (88,9 %) v jednom chove. (2/1152/21; VEGA, D. Čerňanská, M. Várady) Na území Slovenska bolo vyšetrených 894 oviec rôznych plemien z 22 chovov na prítomnosť parazitov tráviaceho traktu. Koprologickým vyšetrením sa zistil 100 % výskyt oocýst kokcídií, 83,9 % výskyt vajíčok helmintov z čeľade Trichostrongylidae, 13,9 % Moniezia sp., 18,8 % Strongyloides papillosus a 3,0 % výskyt vajíčok parazita Trichuris ovis. Tieto výsledky poukazujú na nepriaznivú situáciu v chovoch oviec a potrebu liečebného zásahu. (2/4180/04; VEGA, D. Čerňanská, M. Várady) Potvrdil sa enzootický výskyt babeziózy psov na východnom Slovensku. Optimalizáciou molekulových metód na základe DNA sond bol v krvi zvierat zistený pôvodca Babesia canis canis. Na prítomnosť patogéna bol uvedenou metódou vyšetrený aj početný súbor kliešťov z endemických oblastí babeziózy. Pôvodca tejto zoonózy bol zistený v 40 % kliešťov D. reticulatus z juhovýchodného Slovenska a 4 % D. marginatus zo Slovenského krasu. V kliešťoch I. ricinus a H. inermis nebola B.c. canis prítomná. V krvi psov s klinickými príznakmi charakteristickými pre babeziózu bola potvrdená prítomnosť B. c. canis len u 19 z 37 psov, ktoré pochádzali z východného Slovenska. Hoci podobné klinické príznaky boli opísané aj u psov z podtatranskej oblasti, babézie druhu B. c. canis rovnakými metódami neboli zistené. Je to prvý nález tohto patogéna na Slovensku s výrazným rastom incidencie u psov na južnom Slovensku. (ŠPVV 2003 SP 51/ / ; V. Majláthová, B. Peťko) Bola optimalizovaná sérologická diagnostika špecifických antiboréliových protilátok proti Borrelia burgdorferi s. l. v sérach ľudí s podozrením na lymskú boreliózu rekombinantným imunoblotom Recomb Line Blot, vyvinutým na Max von Pettenkofer Institute (Mníchov, Nemecko). Použitím imunoblotu s rekombinantnými antigénmi v porovnaní s komerčným testom Dade-Behring ELISA bola dosiahnutá vysoká senzitivita so zachovaním špecificity. Spomínaná metóda umožnuje použiť diagnosticky významné antigény viacerých druhov borélií v rôznych kombináciách i antigény exprimované výlučne in vivo (VlsE), čo pri bežnej Western blot metóde nie je možné. (ŠPVV 2003 SP 51/ / ; D. Lenčáková) Pri vývoji diagnostických metód pôvodcov prenosných chorôb na základe genomiky bola optimalizovaná a štandardizovaná metóda detekcie pôvodcu humánnej granulocytárnej ehrlichiózy Anaplazma phagocytophyla v prenášačoch i hostiteľoch. Použitím tejto metódy bolo možné presne diagnostikovať patogéna A. phagocytophila a odlíšiť ho od nepatogénnych symbiotických baktérií kliešťov rodu Wolbachia zo skupiny rickettsí, ako aj od Ehrlichia schottii like mikroorganizmu, ktorý je fylogeneticky príbuzný monocytárnym ehrlichiám, ktoré samotné DNA sondy nerozlišovali. V modelovej oblasti Slovenska (aglomerácia Košice) bolo touto metódou zistených 10 % infikovaných kliešťov, 9 % drobných hlodavcov a voľne žijúcich cicavcov. Výskyt A. phagocytophila bol potvrdený aj v krvi 4 psov s klinickými príznakmi babeziózy a lymskej boreliózy, pričom prítomnosť babézií bola vylúčená. Tento výsledok je prvým nálezom pôvodcu granulocytárnej anaplazmózy u psov na Slovensku. (ŠPVV 2003 SP 51/ / ; M. Derdáková, V. Majláthová, B. Peťko) Pokračovalo sa v monitorovaní výskytu pôvodcov lymskej boreliózy v kliešťoch Ixodes ricinus v modelových lokalitách Karpatskej oblasti Slovenska. V Košickej kotline bolo opätovne zistené dominantné zastúpenie pôvodcu nervovej formy lymskej boreliózy Borrelia garinii (55 %), pred B. valaisiana (20 %), B. afzelii (17 %) a B. burgdorferi s. s. 16

17 (8 %), na rozdiel od kliešťov zo Slovenského krasu, kde mala dominatné zastúpenie B. afzelii, pôvodca chronickej kožnej formy. V menšej miere boli v kliešťoch zistené aj zmiešané infekcie. Aj v súbore 33 boréliových kultúr izolovaných z kliešťov Ixodes ricinus z košickej aglomerácie dominovali B. garinii (43 %) a B. burgdorferi s. s. (33 %) pred B. afzelii (17 %) a B. valaisiana (7 %). Výsledok je v súlade s našou hypotézou o dominantnom postavení B. garinii v Karpatskej oblasti, pričom lokálna variabilita výskytu rôznych druhov borélií nie je vylúčená. (APVT ; D. Lenčáková, B. Peťko) Štúdiom lokálnej variability výskytu borélií v kliešťoch bolo v modelovej oblasti lesoparku Košíc zistených 15 % infikovaných kliešťov (12 % nýmf, 20 % samíc a 14 % samcov). V modelovej lokalite Slovenského krasu bolo infikovaných až 22 % kliešťov. Výrazne vyššia pozitivita bola zistená u nýmf (28 %), pričom u samíc (18 %) a samcov (15 %) boli zistené hodnoty infikovanosti podobné ako v košickej oblasti. Kliešte z košickej lokality boli vyšetrené aj na prítomnosť Anaplasma phagocytophila. Pozitívnych bolo 10 % kliešťov, z toho 7 % nýmf, 11 % samíc a 13 % samcov. (ŠPVV 2003 SP 51/ / ; M. Derdáková, D. Lenčáková, B. Peťko) Prítomnosť B. burgdorferi sensu lato bola zistená v nacicaných kliešťoch zobraných z plazov. Pozitívnych bolo 36 % lariev Ixodes ricinus z jašteríc Lacerta viridis (Slovenský kras) a L. agilis (Michalovce). B. burgdorferi s. l. bola zistená aj v kliešťoch cicajúcich na vevericiach a ježovi. Výsledok poukazuje na potenciálny význam plazov v cirkulácii pôvodcu lymskej boreliózy v prírodnom ohnisku a veveríc a ježov v urbánnom prostredí. (ŠPVV 2003 SP 51/ / , V. Majláthová, M. Derdáková) V súbore 159 klinicky a laboratórne vyšetrených psov na lymskú boreliózu z Karpatskej modelovej oblasti boli antiboréliové protilátky typu IgG zistené u 36 %. Ochorenia kože boli pozorované u 7 % séropozitívnych psov, poruchy pohybového aparátu u 17,5 %, postihnutie nervového aparátu v 7 %, u 5 % psov bol postihnutý kardiovaskulárny aparát. Hematolo-gickým a biochemickým vyšetrením krvi bola zistená leukocytóza a zvýšené hodnoty alkalickej fosfatázy. (2/3213/23; VEGA, B. Peťko, A. Štefančíková) Séroepidemiologickým prieskumom drobných cicavcov (330 sér) z rôznych geografických oblastí východného Slovenska (Košická kotlina, Východoslovenská nížina) metódou ELISA s endemickým antigénom bolo zistených 18,8 % zvierat s protilátkami proti pôvodcovi lymskej boreliózy. Najviac boli premorené hlodavce Apodemus flavicolis a A. agrarius (20,9, resp. 19,6 %), menej Microtus arvalis (12,5 %), Clethrionomys glareolus (11,1 %) a A. microps (6,7 %). Neboli zistené významné geografické rozdiely v séropozitivite drobných cicavcov, na rozdiel od sezónnych zmien. V jarnom období séroprevalencia bola nižšia (6,25 %) ako v lete a jeseni (12,5 34,8 %). Výsledky potvrdzujú významnosť týchto rezervoárových zvierat v ekológii i dynamike cirkulácie pôvodcu B. burgdorferi na území Slovenska. (2/2017/22, 2/3112/23 a 2/3213/23; VEGA, A. Štefančíková) Bol zavedený do praxe satelitný navádzací prístroj pracujúci na princípe globálneho navigačného systému (GPS) pre získavanie dát o geografickom rozšírení parazitov i ich hostiteľov. Vďaka presnému určeniu geografickej polohy a nadmorskej výšky v reálnom čase je možné monitorovať zmeny rozšírenia kliešťov ako vektorov i rezervoárov rôznych zoonóz v priebehu dlhšieho časového obdobia. Dáta o rozšírení vektorov budú použité na modelovanie ich výskytu na celom území Slovenska v závislosti od vegetačného pokryvu, nadmorskej výšky a klimatických podmienok. (2/3213/23; VEGA, M. Lukáň) V spolupráci s firmou, ktorá vyvíja nové dezinfekčné prípravky - Decomkov Praha s. r. o., ČR, bol v laboratórnych podmienkach testovaný devitalizačný účinok vyvíjaných 17